Všeobecné pravidlá vikariátu v Cirkvi bratskej

Vikariát je v Cirkvi bratskej praktickou aj teoretickou prípravou ku kazateľskej službe. Vikári sú duchovenskými pracovníkmi, ktorí smerujú ku kazateľskej ordinácii. Počas vikariátu má vikár preukázať spôsobilosť ku kazateľskému a pastierskemu povolaniu. Absolvovanie vikariátu je jednou z podmienok ordinácie alebo udelenia voliteľnosti za kazateľa Cirkvi bratskej. Absolvovaním vikariátu nevzniká nárok na udelenie kazateľskej ordinácie alebo voliteľnosti a nemusí byť uzatvorený návrhom na jej udelenie. 

Vstup do vikariátu 

• Prihlášku na prijatie do vikariátu podáva uchádzač Rade Cirkvi bratskej (ďalej len „Rada“) spolu s odporúčaním staršovstva zboru, ktorého je členom.
• Rada po rozhovore s uchádzačom rozhodne, či ho prijme do vikariátu.
• Prijatému vikárovi určí Rada zbor, v ktorom bude vykonávať vikariátnu prax pod vedením správcu zboru (príp. administrátora). Tomuto rozhodnutiu predchádza dohoda so staršovstvom daného zboru a správcom (príp. administrátorom).
• Vikár je do služby uvedený predsedom alebo povereným členom Rady, do ktorého rúk skladá pred zborom sľub vikára. Vikár sa po zložení sľubu stáva počas trvania vikariátu členom staršovstva bez hlasovacieho práva.
• Zbor hradí vikárovi náklady spojené s jeho bývaním a služobnými cestami, hlavne na študijné sústredenia a konferencie v rámci vikariátu.
• Ak je vikár zamestnancom Cirkvi bratskej, Rada v súčinnosti so zborom zabezpečuje vikárovi plat po dobu vikariátu. Tento plat pozostáva z príspevku štátu a príspevku zboru. Ďalšími zložkami platu môžu byť sponzorské príspevky a príspevok z Fondu Levita. 

Náplň vikariátu 

• Vikariát má dve časti: praktickú službu v zbore a študijnú prípravu.
• Praktická časť vikariátu prebieha v zbore, do ktorého bol Radou zaradený. Vikár pod vedením správcu (príp. administrátora) a staršovstva vykonáva pridelené úlohy a podieľa sa najmä na službe slovom (kázanie a vyučovanie Písma). Má tak možnosť zoznamovať sa s kazateľskou službou i chodom zboru a ľudsky, duchovne i kompetenčne dozrievať.
• Správca spoločne so staršovstvom podáva Rade vždy po roku pôsobenia vikára súhrnnú správu, v ktorej je hodnotená praktická služba vikára i jeho duchovný a osobnostný rast. Podobnú priebežnú reflexiu poskytuje správca so staršovstvom i samotnému vikárovi.
• Študijná časť vikariátu prebieha pod vedením Študijného odboru Rady a to prevažne v prvom roku vikariátu, kedy má byť pracovná náplň vikára v zbore upravená tak, aby polovicu svojho času mohol venovať zborovej službe a polovicu tomuto štúdiu. Študijný odbor organizuje štyri dvoj- až trojdenné sústredenia, ktorých obsahom sú teoretické i praktické disciplíny hlavných oblastí kazateľskej práce (zvestovanie, vedenie, pastorácia, misia) a ich reflexia; vikár tu prezentuje výsledky svojej domácej prípravy. Ak sa vikár niektorého z cvičení nemôže zúčastniť, vykoná ho v budúcom roku; pri viac ako dvoch absenciách je nutné zopakovať všetky vikariátne sústredenia.
• Súčasťou vikariátu je tiež účasť na evanjelikálnych teologických konferenciách (najmä na konferencii Máme čo zvestovať).
• Vikár sa zúčastňuje kazateľských a výročných konferencií Cirkvi bratskej.
• Pokiaľ vikár nemá teologické vzdelanie, je mu Radou odporučené denné alebo diaľkové teologické štúdium. Orientácia v kresťanskej/evanjelikálnej teológii, znalosť Písma, prehľad o dejinách Cirkvi bratskej a znalosť jej záväzných a základných dokumentov patrí samozrejme ku kompetenciám kazateľa Cirkvi bratskej.
• Zavŕšením študijnej prípravy je ordinačná práca, ktorú vikár vypracuje podľa pokynov Študijného odboru.
• Vikariát trvá jeden až tri roky, v opodstatnených prípadoch môže Rada túto dobu predĺžiť.  

Smerovanie k ordinácii 

Cieľom vikariátu je kazateľská ordinácia.

Predpoklady ordinácie sú tieto:

• absolvovanie vikariátu v plnom rozsahu – splnenie študijných podmienok a úloh stanovených Študijným odborom;
• vypracovanie ordinačnej práce a jej kladné prijatie Študijným odborom;
• úspešný vieroučný pohovor v Študijnom odbore, ktorý o výsledkoch upovedomí Radu;
• najmenej jednoročná praktická služba v určenom zbore;
• odporúčanie staršovstva zboru pre Radu k ordinácii vikára (Návrh staršovstva na ordináciu za kazateľa); súčasťou odporúčania je realistické hodnotenie osobnosti, schopností i služby kandidáta;
• úspešný predordinačný pohovor v Rade, ktorá podáva návrh na ordináciu Konferencii; podkladom pre pohovor je stanovisko Študijného odboru, odporúčanie staršovstva a vyplnený Dotazník pre uchádzača o ordináciu;
• schválenie návrhu na ordináciu výročnou Konferenciou Cirkvi bratskej; ordinácia k službe slovom, vysluhovaniu sviatostí a pastierskemu spravovaniu zboru sa obyčajne koná v rámci tejto konferencie;
• po ordinácii je kazateľ voliteľný za kazateľa alebo duchovného správcu v ktoromkoľvek zbore Cirkvi bratskej;
• do šiestich mesiacov od ordinácie musí byť kazateľ zvolený za kazateľa v niektorom zbore; v opačnom prípade zanikne jeho mandát pre činnú službu a Rada s ním ukončí pracovnoprávny vzťah. 

Pravidlá pre ordinačnú prácu a predordinačný rozhovor v Študijnom odbore Rady 

Ordinačná práca a vieroučný rozhovor v Študijnom odbore sú zavŕšením teoretickej prípravy v rámci vikariátu. Na ich základe Študijný odbor odporučí alebo neodporučí Rade vikára na ordináciu.

Ordinačná práca

(Detailnejšie pokyny sú v Pravidlách pre ordinačnú prácu.) 

• Ordinačná práca (spolu s vieroučným rozhovorom o Vyznaní viery a Duchovných zásadách Cirkvi bratskej so Študijným odborom) završuje teoretickú časť vikariátu. Jej prijatie a obhájenie v Študijnom odbore je jedným zo zásadných krokov smerom k ordinácii.
• Cieľom ordinačnej práce je preukázať základnú teologickú orientáciu vikára a jeho spôsobilosť pracovať exegeticky a systematicky s Písmom, prezentovať myšlienky a samostatne využívať teologickú a inú odbornú literatúru.
• Keďže ku kazateľovej teologickej práci patrí výklad Písma, kázanie a vyučovanie, má ordinačná práca nasledovné tri časti, ktoré zadáva Študijný odbor:
  1. výklad (exegéza) zadaného biblického textu (v rozsahu 5–7 normostrán A4),
  2. článok, esej alebo prednáška na zadanú tému (cca 7 normostrán A4 plus bibliografia)
  3. rukopisy troch vikárových kázní v doslovnom znení, z ktorých jedna je vypracovaná na základe zadaného textu (bod 1) a zaznamenaná aj v audioformáte (mp3; link na web alebo cloud).[1] 
• Téma ordinačnej práce (body 1 a 2) je vikárovi zadaná do 31. mája. Všetky tri časti ordinačnej práce sú spoločne odovzdané do kancelárie RCB najneskôr do 31. októbra podľa pokynov v zadaní ordinačnej práce a v Pravidlách pre ordinačnú prácu.
• Študijný odbor pridelí vikárovi konzultanta, zvyčajne spomedzi členov Študijného odboru.
• Ordinačná práca je hodnotená členmi Študijného odboru. Pokiaľ Študijný odbor vyhodnotí odovzdanú ordinačnú prácu ako vyhovujúcu, nasleduje vieroučný rozhovor vikára so Študijným odborom. Pokiaľ Študijný odbor nájde v práci závažné nedostatky, odporučí vikárovi nevyhovujúcu časť prepracovať, a to najneskôr do 31. januára nasledujúceho roku.

Vieroučný rozhovor so Študijným odborom Rady CB 

• Vieroučný rozhovor so Študijným odborom prebehne do 31. decembra.
• Jeho obsahom je jednak hodnotenie ordinačnej práce, jednak prezentácia vikárových vieroučných téz, ktoré vyjadrujú jeho postoj k Vyznaniu viery a Duchovným zásadám Cirkvi bratskej. Vikár svoje tézy v písomnej podobe najprv odovzdá Študijnému odboru v stanovenom termíne.  

Podklady pre staršovstvo navrhujúce vikára na ordináciu 

• Staršovstvo spolu so správcom (príp. administrátorom) zboru poskytuje na konci každého roku vikariátu Rade priebežné písomné hodnotenie služby a osobnostného rozvoja vikára. Podobnú osobnú reflexiu má vikárovi poskytovať v priebehu jeho služby v zbore.
• Staršovstvo spolu so správcom zboru na základe svojho poznania odporučí (alebo neodporučí) Rade vikára na ordináciu.
• Písomné odporučenie staršovstva (Návrh staršovstva na ordináciu za kazateľa), doručené Rade CB najneskôr 31. decembra, je podstatnou súčasťou ordinačného procesu a dôležitým podkladom pre rozhodovanie Rady i Konferencie. Má byť preto, pri zachovaní rešpektu k ľudskej osobnosti, pravdivé a realistické, má vyzdvihnúť vikárove silné stránky, ale nemá zamlčovať nevyzreté či negatívne rysy, ak sú relevantné. Starší majú vikára hodnotiť tak, ako by mal byť budúcim kazateľom ich zboru.  

[1] Vikárov už skôr ordinovaných v inej denominácii sa týka iba tento 3. bod.