Pastiersky list predsedu Rady CB v SR
Spoločenstvo cudzincov putujúcich za hviezdou (Mt 2,1-14; Lk 2,1-7)
Milé sestry, drahí bratia,
Jozef s tehotnou Máriou putujú kvôli súpisu ľudu zo severnej Galiley do judského Betlehema na juhu. Nájdu miesto iba v jasličkách.
V dnešný deň si zasa pripomíname cestu mudrcov od východu, ktorí sa zastavia v Jeruzaleme, aby pokračovali ešte pár kilometrov do Betlehema.
V druhej kapitole Matúšovho evanjelia počujeme tiež o ďalšej ceste. Jozefovi sa zjaví anjel, a dá mu príkaz, aby ušli aj s novonarodeným Kráľom do Egypta.
My kresťania – naprieč stáročiami - túžime po domove, no sme vlastne na tejto zemi neustále len putujúcimi cudzincami - v exile či v diaspóre (rozptýlení). Prajeme si celistvosť a svätosť, no zažívame a vnímame stále akúsi nedokončenosť a nedokonalosť – ponajprv u seba, a tiež u tých, ktorí nás obklopujú. Aj rok 2026 bude pre nás putovaním za betlehemskou hviezdou, za domovom, s vedomím, že sme všetci len cudzincami na tejto zemi.
Teda putuje Božia rodina. Najskôr z Nazareta do Betlehema, neskôr do Egypta, a potom neskôr zasa naspäť. Putujú tiež mudrci od východu.
Keď som premýšľal nad týmto vianočným príbehom, dochádzalo mi, aká veľká časť Biblie, toho veľkého Božieho príbehu je spojená s putovaním – kvôli Božiemu vedeniu či povereniu alebo kvôli ľudskému rozhodnutiu či hriechu.
· Adam s Evou zhrešia, sú vyhnaní z raja, a sú prvými „cudzincami na tejto zemi“, ktorí bojujú o prežitie.
· Boh dá príkaz Noachovi, aby vybudoval koráb, a ten potom putuje po – kvôli ľudskému hriechu - potopou zaplavenej zemi.
· Abrahám dostane príkaz: „Odíď zo svojej krajiny...do krajiny, ktorú Ti ukážem!“
· Príbeh Jákoba a Ezaua je o neustálom putovaní a hľadaní si cesty k sebe.
· Jozef je predaný svojimi bratmi, a končí v Egypte. Následne sa „celý Izrael“ ocitne kvôli hladomoru v Egypte.
· Mojžiš vyvádza ľud z Egypta, blúdi a putuje 40 rokov po púšti na ceste do zasľúbenej zeme.
· Józua dobýja územia, lebo Mojžiš zomiera (putujúc desiatky rokov) pred vstupom do zasľúbenej zeme.
· Dávid uteká mnoho rokov pred Saulom, ktorý ho prenasleduje.
· Severné kráľovstvo sa dostáva do asýrskeho zajatia.
· Ľud južného kráľovstva nedobrovoľne putuje do babylonského zajatia.
· Po 70 rokoch sa Židia na etapy vracajú a stavajú druhý chrám.
· Ježiš putuje počas svojej služby po území Galiley, Samárie, Judska.
· Na konci života dáva príkaz: „Choďte...“
· Evanjelium putuje skrze prenasledovanie apoštolov, misijné cesty Pavla, no i ďalších nasledovníkov do celého sveta.
A takto by som mohol pokračovať desiatkami ďalších menších biblických príbehov a postáv, ktoré sú v pohybe, a odniekiaľ niekam putujú.
Naproti tomu...Prvé dve a posledné dve kapitoly Biblie predstavujú „to pravé orechové“. Raj, Nový Jeruzalem, domov. To TAM, kde nie je hriech, bolesť, smútok, plač. To TAM, kde nie je chrám, lebo je tam plná Božia prítomnosť. To TAM, kde nie sme cudzincami, kde nie sme v exile. To TAM, kde svieti Božia sláva.
Niekde hlboko v nás je túžba po domove – po bezpečí, po celistvosti, po plnej radosti, po holistickom zdraví. Tak radi by sme aj tu na zemi doputovali TAM. A preto sú dôležité aj tie okamihy, minúty, hodiny, možno občas až dni, keď akoby všetko bolo dokonalé či takmer dokonalé. Pretože to je ochutnávka raja, nebeského mesta, skutočného domova, kde nie je zlo, kde je všetko Božie.
Väčšinová dennodenná realita je však taká, že momentálne sme putujúcimi cudzincami. Skúste premýšľať o tom, koľkokrát ste sa aj v roku 2025 cítili byť cudzincami, keď ste si vraveli: „Predsa takto by to nemalo byť. Ako je možné, že chcem nasledovať Krista, a predsa si nenachádzam čas na Jeho Slovo a modlitbu? Chcem činiť dobro, no činím zlo. Ako je možné, že robím všetko, čo najlepšie viem pre svoje deti, no oni sa správajú akoby vyrastali v bezbožnej pohanskej rodine? Ako je možné, že nie som sám sebou, že sa cítim oddelený / oddelená od samého / samej seba? Ako je možné, že utekám do Egypta, keď je Spasiteľ sveta so mnou?“
Rád by som vyjadril niečo iné, ale podobné pocity budete mať aj v roku 2026. Ťažko sa to vraví, ale všetko nasvedčuje tomu, že aj toto bude neľahký rok, a ťažký úsek našej púte. Situácia vo svete je taká nestabilná, ako už dávno nebola. Sledujeme v priamom prenose, ako mocní tohto sveta porušujú medzinárodné právo na úkor menších a slabších. Aj v našej krajine je politická situácia veľmi komplikovaná. Spoločnosť je rozdelená na koaličnú a opozičnú. Súčasná koalícia prichádza so stále nebezpečnejšími – demokraciu a spravodlivosť ohrozujúcimi - návrhmi zákonov, a vyjadreniami, ktoré podkopávajú ukotvenie Slovenska v štruktúrach slobodného západného sveta. Ťažko predvídať, čo sa stane, či sa pred nás postaví Červené more, piesočná púšť alebo nejaký diktátor?!
Nevieme, ako sa budú odvíjať naše vzťahy v rodinách, či nám vydrží zdravie, ako sa bude dariť našim deťom, našim rodičom, či nám samotným.
Napätie medzi na jednej strane putovaním cudzinca či životom v exile, a na strane druhej túžbou po bezpečnom domove by sa dalo krájať. Volá sa to však ŽIVOT!
Predstavte si, že by Jozef s Máriou prišli do luxusnej nemocnice v Nazarete s VIP izbou pre bohorodičku. Nikam by neputovali. Traja (či koľkí?) mudrci by prileteli v biznis triede, a v luxusných oblekoch by odovzdali nádherné bohaté dary. Asi všetci cítime tú umelosť a nereálnosť. Všetko dopredu predurčené, predvídateľné a dokonalo uskutočnené. To nie je život!
Tento list som nazval SPOLOČENSTVO cudzincov putujúcich za hviezdou.
Keď som bilancoval, zistil som, čím všetkým – akými výzvami života - som aj ja za ten posledný rok musel prejsť. Znovu som si uvedomil, aký kľúčový je pre mňa duchovný domov v mojom zbore vo Svätom Jure – konkrétni ľudia, vzťahy s nimi, ich podpora na ceste. A dúfam, že podobne to máte aj vy vo vašom domovskom zbore.
Chcem vás povzbudiť, aby ste aj v tomto roku vyhľadávali prítomnosť tých, ktorí pre vás predstavujú hodnoty domova – blízkosť, záujem, nesebeckosť, súcit, radostnosť, vzťahovosť, pohostinnosť, ochotu pomôcť či ochotu trpieť pre dobro. A samozrejme, aby ste tieto kristovské atribúty predstavovali aj vy sami pre iných – či už v rodine, vo vašom zbore či inde.
Je zrejmé, že aj rok 2026 bude pre nás putovaním cudzincov po tejto zemi. Nevieme, či Herodes bude vraždiť neviniatka len na Ukrajine alebo sa rozhodne pre trojdňovú operáciu aj u nás či v iných krajinách. Nevieme, či sa nám zjaví anjel. Nevieme, či budeme v situácii, že nebudeme mať kde prenocovať. Otáznikov je mnoho.
Každopádne však chcem vyzvať každého z vás, aby ste DLHODOBO na tej vašej púti nestratili z očí betlehemskú hviezdu, Krista narodeného, ukrižovaného a vzkrieseného. Lebo v tej chvíli by sa z vás pútnikov stali len bezcieľni tuláci.
Otázkou nie je, či budeme zlyhávať, či sa nám na okamihy, hodiny a možno aj dni hviezda stratí v životných hmlách, vzťahových oblakoch a temnotách pohybov nášho srdca a duše. Otázkou je, či aj po takýchto chvíľach zdvihneme hlavu, a budeme hľadať, kde je tá hviezda, kadiaľ ísť, kam máme putovať, aby sme smerovali do Nového Jeruzalema, aby sme smerovali domov.
Biblia je skvelá. Zrkadlí tú dynamiku života. Je plná pohybu za lepším svetom, za domovom. Sme cudzincami na tejto zemi, no buďme tiež Duchom vedenými pútnikmi za betlehemskou hviezdou smerujúcimi do Nového Jeruzalema.
Milan Mitana,
Predseda Rady CB
Vo Svätom Jure, 6.1.2026