Pastiersky list predsedu Rady Cirkvi bratskej

Drahí bratia a sestry, priatelia,

sme svedkami nevídaného pohybu ľudí z Blízkeho východu aj Afriky, ktorí opúšťajú svoje domovy a kultúrne aj sociálne korene. Nie sme však vzdialenými divákmi na inom kontinente. Táto záležitosť sa nás týka, lebo títo pútnici novodobého exodu už stoja priamo pred našimi dverami.

 

Smutnou, ale reálnou výpoveďou o našej kultúre a príslovečnej pohostinnosti je, žiaľ, to, že títo ľudia vlastne o život v našej krajine ani nemajú záujem. Oni na naše dvere neklopú. Ale ich osud je klopaním na naše srdce. Pravda, v súvislosti s týmito udalosťami sme zvonku zahlcovaní protichodnými informáciami, znepokojovaní drastickými zábermi a neraz aj mediálne manipulovaní. Vo svojom vnútri sme konfrontovaní s nedôverou, ľahostajnosťou, ľútosťou, bezmocnosťou a zároveň nutkaním reagovať. Čakáme možno na zázračné riešenie, ktoré navrhne niekto vplyvný a mocný. Obzeráme sa po organizáciách či štruktúrach, ktoré to urobia za nás. V tom je riziko aj slabosť systémov, lebo organizácia nevie prejaviť lásku a súcit. To môže preukázať len láskavý a súcitný človek.

Áno, aj ja som zrejme premeškal prvý moment, keď som sa mal verejne ozvať. Čakal som so svojimi myšlienkami na nejaký širší konsenzus alebo na príklad iných. Pritom rímsky biskup bol na ostrove Lampedusa medzi úbohými utečencami už pred dvoma rokmi a zviditeľňoval problém, pred ktorým sa nedá zatvárať oči. S vďakou si vážim tých, ktorí sa chopili každej príležitosti, aby urobili to, čo je v ich možnostiach a silách pre pomoc utečencom. Cením si tých, ktorí v búrlivej spoločenskej aj mediálnej diskusii odvážne čelia demagógii a nenávisti a hovoria o pravej ľudskosti a sú z nich dnešní Wintonovia.

Rád by som vám odovzdal to, čo vnímam ako aktuálne posolstvo pre nás kresťanov, ktorí vidíme túto naliehavú výzvu doby. Zo zvesti Biblie je zrejmé, že Boh má zvláštne porozumenie pre zraniteľných, slabých, pre pútnikov a tých, o ktorých zvykneme hovoriť, že to nie sú „naši“. Pán Ježiš to neprehliadnuteľne praktikoval a vyučoval. Pri jednej obednej sieste hovorí domácemu: Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu. Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých aj slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých (Lukáš 14:12).

Neznámi ľudia, z cudzej kultúry, s odlišným náboženským presvedčením v nás môžu vyvolávať obavy a nedôveru. Počujeme okolo seba varovné hlasy, že sú medzi nimi aj naši nepriatelia, a preto musíme nechať dvere zatvorené. Apoštol Pavol nám ukazuje, ako kresťansky transformujúco máme čeliť aj prípadnému strachu zo skutočných, nielen domnelých nepriateľov: Ak je tvoj nepriateľ hladný, daj mu jesť, ak je smädný, daj mu piť. Lebo keď toto urobíš, žeravé uhlie mu zhrnieš na hlavu. Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé (Rimanom 12:20).

Angažovane sledujme dianie. Modlime sa za politikov, aby nekonali populisticky vypočítavo či krátkodobo pragmaticky, ale aby mali múdrosť a odvahu k správnym riešeniam, aby sme sa nemuseli hanbiť za našu krajinu. Vstúpme svojou štedrosťou a otvorenosťou do tohto exodu a buďme tými prekvapenými, ktorí si ani neuvedomovali, že robia niečo výnimočné: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli ako cudzinca a prichýlili sme ťa...? Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších bratov, mne ste urobili (Matúš 25:37).

Spojené sily jednotlivcov a rodín s podporou zborových spoločenstiev môžu byť reálnou pomocou v rámci vášho dosahu a príkladom aj povzbudením pre ďalšie aktivity zamerané na pomoc migrantom, korí hľadajú nový domov. Ak k nám prídu, staňme sa im najlepšími susedmi. Nech nám k tomu dobrotivý Boh dá potrebnú odvahu a tvorivú múdrosť, aby sme s radosťou zakúsili, že blahoslavenejšie je dávať ako brať.

S prianím Božieho požehnania

Štefan Evin

Predseda Rady Cirkvi bratskej

V Leviciach, 11. septembra 2015